Kristína a Andrej: Romantická svadba v lone liptovskej prírody

Kristína a Andrej: Romantická svadba v lone liptovskej prírody

Dátum svadby: 23.8.2019

Miesto svadobného obradu: Evanjelický kostol Liptovský Trnovec

Miesto svadby: Stodola Gréta

Svadobná pieseň: Ed Sheeran Perfect + Karol Duchoň Ja mám ťa rád

Zásnubný prsteň a obrúčky: Mikuš Diamonds

Svadobné šaty: Salón DIVA, Bratislava

Svadobný oblek ženícha: Hugo Boss

Účes a make-up: účes Liliya Dzyruk, make-up Eva Ustaník

Svadobný fotograf: Marek Suchý

Svadobné video: Adam Suchý

Svadobná cesta: Roadtrip Slovinsko, Taliansko, Albánsko, Čierna Hora, Chorvátsko


Keď lásku neutajíš...

Môj (už muž) Andrej k nám nastúpil do firmy ako nový zamestnanec. Už zo začiatku sa mi nejavil ako typický programátor. :-) Bol neskutočne spoločenský, vtipný a zdravo sebavedomý. Láska na prvý ani stý pohľad to však nebola, keďže sme boli obidvaja v tom čase zadaní. Po vyše roku sme sa ocitli v rovnakej situácii – čerstvo rozídení a životom sklamaní. Paradoxne práve vďaka tomu sme sa zblížili. Zistili sme, že máme nielen rovnaké záujmy, ale sme si aj veľmi podobní. A dni v práci boli zrazu príliš krátke, doslova sme sa nevedeli od seba odtrhnúť. V práci sme dlho a úspešne náš vzťah tajili. Keď neskôr vyšla pravda najavo, kolegovia nám iba potvrdili to, čo sme už vtedy vedeli – že sme jeden pre druhého stvorený. Zasnúbili sme sa po vyše 2 rokoch.



Štrbské pleso zásnubne zaplesalo

Nedá sa povedať, že by som mala vysnený akt zásnub, no podstatné pre mňa bolo, aby boli romantické. Tento „faktor“ som si chcela zabezpečiť aj tým, že som Andrejovi spomínala romantické zásnuby mojich kamarátok, prípadne som mu podhadzovala inšpiratívne filmy v tomto duchu. Takto som si však zásnuby oddialila na dobu neurčitú, a tak som ich nakoniec vôbec nečakala.


Na moje 30. narodeniny mi Andrej daroval pobyt v krásnom hoteli v Tatrách. Nebolo mi to nijako podozrivé, o čom svedčí fakt, že som sa patrične nepostarala o svoju manikúru (smiech). Keď sme dorazili do hotela, Andrej navrhol prechádzku pri Štrbskom plese. Síce mi nešlo do hlavy, prečo sa chce ísť prechádzať v hmle a po tme, no privolila som. Vplyvom týchto podmienok sa mi začalo chcieť cikať, pričom som si vybrala ľúbivý kútik pri pamätníku SNP. Rovnaké miesto na zásnubný akt zvolil aj Andrej a spustil na mňa dojímavý monológ. Poviem to na rovinu, dojal ma k slzám, i keď som si myslela, že si robí srandu. No keď si kľakol a vytiahol svietiacu krabičku s najkrajším prsteňom na svete, uverila som. Boli sme tam len my dvaja, tma a žiarivý diamantový prsteň. Dokonalá romantika! Kvôli návalu emócií si nepamätám, kedy som mu povedala „áno“, ale Andrej tvrdí, že sa tak skutočne stalo (smiech).

Výnimočný zásnubný prsteň Sharon a diamantové obrúčky Georgia

Andrej pre mňa vybral krásny a trošku výraznejší diamantový prsteň Sharon z dielne Mikuš Diamonds, ktorý je výnimočný svojím tvarom. Úprimne, krajší by som (si) sama nevybrala. Dokonca aj náš arménsky kamarát, ktorý sa vďaka rodinnému starožitníctvu vyzná v šperkoch, pochválil výber tohto dokonalého zásnubného prsteňa.


Obrúčky sme sa rozhodli vybrať spoločne, pričom sme sa nechali prekvapiť výberom až v samotnej predajni Mikuš Diamonds. Do oka nám padlo zaujímavé prevedenie svadobných obrúčok Georgia. Dámska obrúčka je veľmi nápaditá a pánska ju perfektne dopĺňa. Keďže sme obidvaja tmavšie typy, ružové zlato pekne vyniká na našej pokožke.

Misia: svadobné šaty – skôr než sa povie „áno“

Pôvodný plán, za ktorým som si určitý čas neoblomne stála, bol, že si svadobné šaty vlastnoručne ušijem. No už po návšteve prvého salóna (v štýle „iba si vyskúšam“) ma tento plán prešiel. A začal sa skutočný salónový maratón. V reči čísel: spolu som si vyskúšala približne 50 šiat, ale tie 51. stáli naozaj za to! Bolo to presne ako vo filme – až pri tých posledných som cítila, že toto sú ony.


Výber popolnočných šiat sa niesol v podobnom duchu – s kamarátkou sme strávili asi 12 hodín v nákupných centrách, kým som nenašla tie pravé. Jednoduché a vzdušné šaty s detailom odhaleného chrbtu. Čo sa týka Andreja, hneď prvý oblek mu sadol ako uliaty, ale keďže sme neverili tomu, že by prvý oblek mohol byť zároveň aj ten najlepší, motali sme sa okolo iných ďalšie tri hodiny (smiech).

Romantická svadba v lone liptovskej prírody

Svadobné ošatenie sme super zvládli, no skutočná „sranda“ s prípravou svadby ako takej ešte len začala. Svadbu sme zorganizovali za necelých 8 mesiacov po zásnubách, teda ani nie do roka a do dňa. Pôvodne sme hľadali priestory v okolí Bratislavy, avšak nijaké miesto s kapacitou nad 100 ľudí nás neoslovilo. Až v jeden deň mi kolegyňa medzi rečou spomenula stodolu niekde na Liptove.


Hneď, ako som si vygooglila fotku, vedela som, že to je TO miesto. Andrej bol rovnako nadšený a po osobnej návšteve sme už neváhali ani sekundu. Stodola Gréta je zasadená v lone prírody na brehu Liptovskej Mary, obklopená magickými horami.


Svadbu sme pripravovali krok po kroku, spoločnými silami a bez nejakých väčších stresov. Jediná vec, nad ktorou sme si dlho lámali hlavy, boli svadobné výslužky. Nakoniec sme našim hosťom pár dní pred svadbou napiekli asi 400 čokoládových cookies a výslužku doplnili aj domácou pálenkou. A keď sme už pri jedle, zvolili sme klasiku v modernom šate, ktorá vďaka vynikajúcim šéfkuchárom oslovila každého. Klasické koláče sme importovali z Oravy a naservírovali formou štýlového candy baru.


Veľmi dôležité boli pre mňa družičky. Na svadbe som ich mala štyri, vrátane mojej staršej sestry, ktorá bola i naším svedkom. Teším sa, že sa družičkám po dlhých dohadovaniach podarilo vybrať jednotné šaty, ktoré už iba prispôsobili vlastnému vkusu. V deň „D“ mi pomáhali ako sa len dalo a bez ich pomoci si svadbu neviem predstaviť.


V našej svadobnej programovej štruktúre vládla slovenská klasika, a to rozbíjanie taniera, svadobný tanec, krájanie torty a polnočné čepčenie. Keďže folklór je nám obom blízky, na čepčenie sme si nezavolali profesionálov, ale poprosili sme oň našich šesť blízkych duší – svadobných hostí. Sme šťastní, že túto „úlohu“ zvládli krásne a veľmi zodpovedne.



Najnáročnejšou (pred)svadobnou disciplínou nebol mnohými obávaný svadobný tanec, ale hľadanie ubytovania pre vyše 130 hostí, keďže ani jeden z nás nepochádza z Liptova. Všetko sme však, našťastie, zvládli. A k tomu „obávanému“ tancu. Verte či nie, na jeho nácvik sme si vymedzili asi 48 minút v našej obývačke. Keďže Andrej je výborný tanečník a ja som tanečníčka na dôchodku, všetko úžasne dopadlo a dvíhačky i iné neštandardné úkony sme prežili bez zranení.


Top svadobný moment – predtým, než sa stlačí spúšť

V prípade svadobných fotiek sme úplnú dôveru vložili do zručností nášho svadobného fotografa. Fotenie prebiehalo až po obrade, zatiaľ čo si naši hostia vychutnávali osviežujúci koktejl v záhrade. Vďaka tomu ma Andrej prvýkrát videl až v kostole pred oltárom, čo bol pre neho ževraj jeden z top momentov našej svadby. Celkové svadobné fotenie trvalo zhruba 20 minút a dopadlo nad naše očakávania.


Odkaz tým, ktorých to čoskoro čaká, znie...

Snažiť sa užiť si nie iba svadobnú veselicu, ale aj prípravy na ňu. Často to stojí mnoho síl, ale čím viac úsilia a dobrej energie do toho človek vloží, tým viac sa mu to vráti. Pre potešenie zo samotnej prípravy a gradáciu svadobnej atmosféry sme si s Andrejom nakreslili na tabuľu 50 dňový „count-down“ a každý deň poctivo odškrtávali.


Dobrodružné medové týždne na Balkáne

Po rôznych špekuláciách sme sa nakoniec rozhodli vydať sa na svadobnú cestu vlastným autom (ešte vyzdobeným zo svadby) na okruh Slovinsko, Taliansko, Albánsko, Čierna Hora a Chorvátsko. Vyrazili sme hneď v pondelok po svadbe. Rozhodli sme sa pre takýto akčnejší formát, keďže obidvaja máme neposedné povahy. A v konečnom dôsledku sa to volá svadobná CESTA. A tak sme cestovali. Spolu. Autenticky. Dobrodružne.


... sladký mesiac po svadbe ...

Svadbu vnímam ako odštartovanie spoločného behu, pričom vám z tribún fandia tí najbližší. Pre nás oboch to bol najkrajší deň v našom živote.


A či sa niečo zmenilo? Opýtajte sa nás o pár rokov. Zatiaľ najviditeľnejšou zmenou je, že v našich telefónoch už nefigurujeme ako „Andrej“ a „Kikiňáčik“, ale ako „pán manžel“ a „pani manželka“. Cítime sa zrazu takí dospelí. A keďže sa po svadbe zmenilo aj moje priezvisko, od Andreja som dostala svadobný dar – emailovú adresu s mojím novým priezviskom. To je takzvaná IT romantika (smiech).