Ako správne skladovať šperky: Kompletný sprievodca
Starajte sa o svoje zlaté šperky dôkladne. Vďaka vašej starostlivosti si udržia krásu dlhé roky.
BLOG
Dominika a Marek: Naša cesta za svadbou
Dátum svadby: 20.6.2020
Miesto svadobného obradu: Farský kostol Narodenia Panny Márie v Zavare
Miesto svadby: Dolné Lovčice
Svadobná pieseň: Jarek Šimek - Svatební
Zásnubný prsteň a obrúčky: Mikuš Diamonds
Svadobné šaty: ZOYA wedding centre, Trnava
Svadobný oblek: OZETA
Účes a make-up: Kaderníctvo Thrix a DiVa Beauty
Svadobný fotograf: Adrián Blaho photography
Svadobné video: Conevisual
Svadobná cesta: Plány boli do Karibiku. Kvôli pandémii sme sa však rozhodli s našou svadobnou cestou počkať. Držíme sa hesla - na dobré sa čaká. Čo sa nám vyplatilo aj vo vzťahu a v našich spoločných snoch.
Kde sa to všetko začalo...
Dodnes sa smejeme na tom, ako som Marekovi radila v záverečnom teste v autoškole a on mne ako správne pozdĺžne zaparkovať. Skúšky sme zvládli, vodičáky dostali do rúk a naša spoločná jazda životom mohla začať. Boli sme síce ešte blázniví stredoškoláci, no autoškola z nás spravila nerozlučnú dvojku. Spoločne sme vybudovali náš vzťah, plnili si spoločné sny a plány, snívali o budúcnosti a užívali si prítomnosť. Deň za dňom utekal a ja som po dvoch rokoch začala snívať o zásnubách. Po krásnych šiestich rokoch nášho randenia sa vysnívané zásnuby konali a náš vzťah sme posunuli o krôčik ďalej.
Zimná rozprávka
Keďže čakanie na zásnuby trvali dlhšie, ako som mala v pláne, mala som dosť času premýšľať, ako by mohli tie naše vyzerať. Sny boli krásne, ale realita bola neopísateľná. Keďže vo februári 2019 sme mali 7. výročie nášho vzťahu, rozhodli sme sa osláviť to na lyžovačke, v romantickej dedinke Bad Gastein. Táto dedinka nás oslovila nielen nádhernou atmosférou, ale hlavne vodopádmi. Keďže môj, teraz už manželík, vedel, že som na vodopády zaťažená, táto lokalita bola pre neho jasná výzva. Ubytovali sme sa v hoteli s výhľadom do celého údolia a všade bol počuť šum vodopádov. Keď sa zotmelo, údolie sa rozsvietilo a začali padať snehové vločky, ten pohľad z balkóna bol rozprávkový. Rovnako ako aj deň zásnub. V tomto krásnom prostredí sme si nechceli nechať nič ujsť a preto sme sa išli poprechádzať a objavovať všetky skryté krásy Bad Gasteinu. Stále som sa nevedela vynadívať a priznám sa, že mi bleslo hlavou "tak tuto by boli zásnuby ako z rozprávky", ale potom sme si užívali jeden druhého a bolo to krásne. Smiali sme sa, plánovali sme program, kde budeme lyžovať, kam pôjdeme na večeru, čo pôjdeme pozrieť. Ďalší deň po skvelej lyžovačke sme si dali oddych a išli sme sa znovu prejsť. Pamätám si, ako ma Marek naháňal, aby sme už išli, lebo je vraj pekné počasie na fotky (bolo zamračené – schyľovalo sa k sneženiu)... Pozrela som von oknom a len som dvihla obočie, vraj pekné počasie. Prechádzali sme tou nádherou smerom k vodopádu, až sme sa ocitli rovno pod ním. Fotenie bol zámer, až kým som sa neotočila smerom k Majkovi a on kľačal predo mnou s krabičkou v ruke, z ktorej na mňa žiaril diamantový prstienok. V tom momente mi hlavou prebehli tie najkrajšie chvíle nášho vzťahu, do toho nám krásne začalo snežiť a za mojim chrbtom šušťal vodopád. Rozsvietili sa pouličné lampy, svetlá v hotelových oknách a mne zrazu na prste žiaril trblietavý zásnubný prsteň. ÁNO bola jasná odpoveď. Atmosféra celých zásnub bola taká krásna a silná, až sme nadobudli pocit, že sa kvôli nám zastavil celý svet a my sme si tak mohli čo najdlhšie vychutnávať túto nádhernú chvíľu. NAŠU chvíľu. Znovu sa mi len potvrdilo, že na dobré sa oplatí čakať...
Prsteň Jocelyn a svadobné obrúčky Georgia
Nebudem klamať a rovno poviem, že keď sa otvorilo nové klenotníctvo v Trnave, stále som chodila okolo vitrín a nakúkala na tie krásne diamantové skvosty a samozrejme, že mi do oka padol aj môj zásnubný prsteň Jocelyn. Čisto „náhodne“ sme s Marekom išli okolo a očividne si môjho obľúbenca dobre zapamätal. Či pred zásnubami alebo po, nebolo dňa, kedy by som sa pri klenotníctve nezastavila a teda Mikuš Diamonds mi učaroval natoľko, že som sa chcela stať súčasťou tejto jednej veľkej rodinky a tak sa aj stalo (pozn. red.: s Dominikou, ako s našou profesionálnou predajkyňou, sa môžete stretnúť v našom trnavskom klenotníctve). Výber obrúčok bol teda jasný, nakoľko som už bola súčasťou firmy, mala som zmapovaný každý kúsok a teda s manželom sme sa jednoznačne zhodli na nestarnúcej klasike v podobe obrúčok Georgia v prevedení ružového zlata.
Svadobné šaty
V hlave som mala predstavu, ako by mali moje šaty vyzerať. V prvom salóne boli šaty pekné, ale predsa mi to nedalo a musela som v mojom love na šaty pokračovať ďalej. Po návšteve druhého salóna som sa zamilovala a výber šiat bol ukončený. Môžem povedať, že som si nevybrala ja šaty, ale šaty mňa. Po ceste na obed sme s maminou zo zvedavosti vbehli do ďalšieho salóna, avšak u mňa srdce pišťalo už len po jediných :) Čo sa obleku týka, Marek v tom mal tiež jasno, hlavne nech je ľahký a pohodlný. Do obchodu s oblekmi sme vošli so slovami - poďme len pozrieť. Marek pozrel, obliekol (oblek sedel, karta pípla) a spokojne sme išli domov.
Dilema nebola ani pri výbere popolnočných šiat, tie som náhodne našla na internetovej stránke rok pred svadbou a keďže sa mi veľmi páčil strih aj farba, neváhala som a šaty som si objednala so slovami „ak nevyužijem na svadbu, využijem na oslavu“. Na svadbe sa ale ujali a určite by som tento výber šiat nemenila.
Oblečenie a doplnky však nebolo to, čo by nám robilo starosti.
S prichádzajúcimi opatreniami sme začali hľadať náhradné plány, ako našu svadbu uskutočniť aj napriek nepríjemnému koronavírusu, ktorý nám zamiešal karty. Pôvodný plán bol pripraviť svadbu pre cca 80 ľudí, avšak nakoľko sa termín blížil a opatrenia stále neustupovali, rozhodli sme sa ustúpiť my a tak sme počet hostí minimalizovali, aby sme si mohli aj napriek tejto situácii povedať ÁNO.
Osud nám asi trošku zaprial, situácia sa uvoľnila a tak sa svadba konala so všetkým, čo k nej patrí, s menším počtom hostí ako bol pôvodný plán, pričom si dovolím povedať aj za môjho manžela, že sme boli veľmi nadšení a spokojní, ako celá svadba dopadla. S pomocou rodiny sme svadbu zorganizovali za necelý mesiac, za čo im všetkým nesmierne ďakujeme.
Deň pred svadbou sme dokončovali detaily, roznášali výslužky, chystali posledné drobnosti, aranžovali kvety, pili svadobné vínko, smiali sa... a zrazu bol večer. Celú sálu ako celok sme veľmi neregistrovali. Keď sme po krásnom obrade vošli do sály ako novomanželia, zostali sme v nemom úžase. Bolo to nádherné! Tisli sa mi slzy do očí, pretože tá námaha stála za to.
Ten pocit, že sme si všetko navrhli sami a spoločnými silami sme vytvorili príjemné prostredie pre našich najbližších sa slovami nedá opísať.
Nie na darmo sa hovorí „čo si človek vybuduje sám, to si viac váži.“
Pred vstupom do sály sa naši hostia mohli občerstviť úžasnými cukrovinkami a popozerať si našu spoločnú cestu životom na vyše 100 fotografiách. Najdôležitejšou súčasťou pre nás bolo, aby sa hostia cítili príjemne a aby sa dobre bavili. O zábavu sa nám postarala naša skvelá parťáčka Tinka Baračková, ktorá nás okrem svadobnej zábavy sprevádzala aj pri odobierke a taktiež nám zahrala a zaspievala na svadobnou obrade. Mala pre nás pripravený skvelý program a ten sme odštartovali svadobným tancom.
Svadobný tanec
No! Pôvodný plán bol navštíviť zopár hodín tanca a pripraviť sa na túto rolu dostatočne dopredu. Naše hodiny tanca začali dva dni pred svadbou počas ozdobovania sály na inú skladbu, ale veľmi nám to neladilo. Náš prvý svadobný tanec bola premiéra aj pre nás samých, pretože sme si tú pravú skladbu vybrali deň pred svadbou a na učenie krokov už nebol čas. Do našej svadobnej piesne sme sa tak zamilovali, že nás viedla sama.
Zábava teda mohla začať a ako to už na „veselici“ býva, po tanci treba dopĺňať tekutiny, ktoré mali na našej svadbe rôznu podobu. Tá najlepšia bola v podobe miešaných drinkov, ktoré nám počas večera miešali naši „šikovníci“ z rodiny.
V našom programe nemohlo chýbať tradičné čepčenie nevesty, hádzanie kytice a keďže sú moji krstní rodičia muzikanti a Tinka multifunkčná žena, zahrala nám na heligónku a do východu slnka sme si ešte všetci zaspievali.
Medové týždne
Svadobná cesta bola plánovaná niekde do tropickej krajiny, Karibik a pod., ale vzhľadom na situáciu sme sa rozhodli našu svadobnú cestu preložiť na dobu neurčitú, kým sa situácia úplne neupokojí. Miesto svadobnej cesty sme teda peniažky investovali do nášho prvého spoločného domova. 
Necelé 3 mesiace po svadbe
Ono to tak býva, že si človek niečo naplánuje, ale život trošku cestu okorení, niekedy sa korenička vysype celá. Nevieme, čo nás čaká o pár rokov, ale doterajšími skúsenosťami v našom vzťahu, ktorými sme prešli, sme sa naučili nevzdávať sa, dôverovať si, vážiť si to, čo vybudujeme, milovať ešte viac ako doteraz a prijať to, čo je :)
Zuzana Mičiaková, 30. september 2020
