Stanka a Daniel: Slovensko-mexická zimná svadba snov

Stanka a Daniel: Slovensko-mexická zimná svadba snov

Dátum svadby: 27.12.2014

Miesto svadobného obradu:  Farský kostol Narodenia Panny Márie, Trenčín

Miesto svadby: Reštaurácia Fatima, Trenčín

Svadobná pieseň: The Tango - Scent of a Woman

Svadobné obrúčky: Mikuš Diamonds

Svadobné šaty: Pronovias zo salónu Nicole, Bratislava

Svadobný oblek ženícha: ZARA

Účes a make-up: účes Iveta Ružičková, Dubnica nad Váhom, make-up Andrea Koreňová, Trenčín

Svadobný fotograf: Ján Čechovský

Svadobná cesta: Taliansko (Rím, Florencia, Benátky)

Láska, ktorá kontinenty prenáša

S mojím manželom Danielom sme sa zoznámili v Mexiku, kde som bola na ročnom študijnom pobyte. I keď Mexiko znie exoticky, žiadne serenády od toho nečakajte. :-) Cesty sa nám skrížili, ako inak, na univerzite. Tam sme mali niekoľko spoločných predmetov, z ktorých sa postupne stali aj súkromné spoločné chvíle. Náš vzťah trval prakticky počas celého môjho pobytu, potom sme sa stretávali podľa toho, ako nám to čas a podmienky dovolili. Táto časť môže pripomínať menšiu telenovelu – obaja sme totiž začali pracovať vo svojej krajine, takže dochádzanie na iný kontinent bolo skutočne náročné. To bol jeden z dôvodov, prečo sme mali niekoľko mesiacov pred svadbou v kostole menší obrad na úrade (najmä kvôli administratíve), po ktorom už na Slovensku Daniel definitívne zostal.

Newyorské zasnúbenie „ľadovej kráľovnej“

Nie som typ osoby, ktorá by snívala o niečom luxusnom, šialenom či extravagantnom, no napriek tomu by sa naše zásnuby dali definovať presne takto. Počas decembrového výletu v New Yorku sme sa išli korčuľovať do známeho Rockefeller centra, keď „zrazu“ začala na klzisku hrať hudba, ktorú pre mňa Daniel zložil. Bolo to, prirodzene, dojímavé, ale zároveň celkom komické, keďže Daniel je v korčuľovaní na ľade začiatočník. Kľaknúť si za týchto podmienok a vysloviť otázku, pri ktorej majú muži aj na pevnej zemi čo robiť, nebolo preňho jednoduché. Radi na to s úškrnom spomíname.


Diamantový zásnubný skvost a obrúčky Georgia

Priznám sa, zásnubný prstienok mám veľmi jednoduchý, presne taký, ako som si vždy predstavovala, a to kombináciu diamantu a bieleho zlata. Podobne sme volili aj svadobné obrúčky Georgia, kde však k diamantom a bielemu zlatu pribudla aj kombinácia s jemným ružovým zlatom. Sú nádherné a nadčasové.


Šaty podľa Stanky a tyrkys na srdci

Keďže sme sa brali koncom decembra, moja predstava o svadobných šatách podliehala ročnému obdobiu. Pôvodne som chcela mať zahalené ruky alebo aspoň trojštvrťové rukávy, nakoniec som však skončila pri klasickom korzete. Šaty boli veľmi jemné, jednoduché s malými „lupienkami“ na sukni. Pre mňa bolo dôležité, aby som sa v nich pohodlne cítila, a aby odzrkadľovali môj štýl. A moje popolnočky? Pre istotu som mala dvoje. Ako typická žena som si nevedela do poslednej chvíle vybrať. Nakoniec však zvíťazila cyklámenovo-biela kombinácia. Daniel mal zasa krásny oblek zo Zary s tyrkysovou kravatou. Dôvod bol čisto estetický – musel predsa ladiť so svadobnou výzdobou!

Mexiko v decembri: „boda“, tacos a tequila

Diaľka. Diaľka a ešte raz diaľka. Tak by som otvorila naše svadobné prípravy. Od zásnub na ľade prebehlo viac času kvôli kontinentálnym záležitostiam. S Danielom sme sa videli pomerne málo, takže sme nechceli nič uponáhľať. Svadba v kostole bola do roka po tej na úrade. Z hľadiska počtu hostí patrila naša „boda“ (po španielsky svadba), k tým menším, keďže z manželovej strany prišlo z Mexika šesť ľudí – čo sa mne osobne zdalo veľa, vzhľadom na diaľku. :-) Avšak o to viac sme sa snažili do celej oslavy zakomponovať mexické prvky, ktoré jej, spolu s decembrovým dátumom, pridali na netradičnosti. Okrem dídžeja nám zahrala aj kapela Mariachis sin Fronteras (vrelo odporúčame) a ku klasickým slovenským chodom boli podávané aj mexické špeciality pripravené mexickým kuchárom žijúcim v Bratislave. Za všetko spomeniem tacos s kuracím, jahňacím aj hovädzím mäsom a tiež tradičnú mexickú tequilu.

Svadobné rytmy: tango, salsa a čača

Tu by som rada upriamila špeciálnu pozornosť. Pred svadbou sme sa prihlásili na tanečný kurz, ktorý nás oboch veľmi bavil. Je to super pre každého, kto chce zažiť kopec zábavy a vyšpičkovať svoj prvý mladomanželský tanec. V našom prípade sme si vybrali až tri tance: vášnivé tango, temperamentnú salsu a rytmickú čaču, a tým ohúrili celé svadobné publikum.


Okrem toho sme po niekoľkých tanečných kolách porozdávali všetkým pozvaným dievčatám a ženám papučky so svadobnou potlačou a našimi iniciálkami, aby sa im komfortnejšie tancovalo. Táto symbolika nebola náhodná. Ide o jednu z mexických tradícií, tam sa však, vzhľadom na lepšie klimatické podmienky, rozdávajú žabky. Počas našej svadby však presne o polnoci nasnežilo a papučky (ako inak) tyrkysovej farby, dokonale dotvárali túto magickú zimnú atmosféru. Rovnako sme si z Mexika dali doviezť penové klobúky, ktoré sa postarali o poriadnu dávku zábavy. Napríklad sa stalo, že 70-ročná babka mala na hlave McDonald’s hranolky a moja kamoška vyzerala ako Meggie zo seriálu Simpsonovci. Myslím si, že toto bol asi ten najväčší „highlight“ pre všetkých našich hostí.


Splnený sen (nielen) o svadobných fotkách

Svadobné fotografie, lepšie povedané svadobného fotografa, som mala v merku už niekoľko rokov. Na jednej vernisáži v Trenčíne som dávnejšie videla tvorbu fotografa Jána Čechovského, ktorá ma veľmi nadchla. Vtedy som si povedala, že raz, keď budem veľká, zavolám si ho na svadbu. Danielovi sa tiež pozdával, takže môj sen skutočne nabral reálne kontúry. Fotky sú úžasné a vždy mi pripomenú vzácne chvíle. A aj keď sa trendy každým rokom menia (účesy, dekorácie, priestory), nám sa to naše bude vždy zdať dokonalé. Mimochodom, dokonalosť. To je asi najčastejšie skloňované slovo pri téme svadba. Ak môžem poradiť, nenechajte sa ovplyvniť všetkými (pred)svadobnými marketingovými ťahmi a čačkami-mačkami. Zažila som „low-cost“ svadby, ktorým nič nechýbalo, boli veľmi úprimné a srdečné. Takže, nestresujte! :-)

Talianske „amore mio“

Nie, nie, na svadobnej ceste sme neboli v Mexiku, ale v romantickom Taliansku, ktoré dýcha krásnymi miestami a fantastickým jedlom. A keďže sme nechceli zažiť teplotný extrém, vybrali sme sa do Ríma v januári, kde bolo príjemných 18 stupňov Celzia. K „hlavnému mestu sveta“ sme si v rámci „honeymoon“ pridali aj Florenciu a Benátky, kde sme strávili zážitkami nabitý koniec roka.

... štyri roky po svadbe ...

Daniel: Svadbu považujem za dôležitý krok k vytvoreniu rodiny. Páči sa mi, keď deti prichádzajú do atmosféry rodiny. Predsa len manželstvo znamená veľa, nielen po byrokratickej, ale aj po duchovnej stránke. A tak to bolo aj u nás, dokonca rýchlejšie, než by sme si pomysleli. Počas svadby bola manželka už v 1. mesiaci tehotenstva, ale to už je iný príbeh!