Záhradná svadba Deny a Viktora | Mikušdiamonds

Deny a Viktor: Záhradná svadba s úctou k tradíciám

Dátum svadby: 09. 07. 2021

Miesto svadby a obradu: Rodičovská záhrada

Svadobná pieseň:  Ingrid Michaelson – You and I

Zásnubný prsteň a obrúčka: Zásnubný prsteň Lola, obrúčky model Elen

Svadobné šaty a závoj: Mohito 

Svadobný oblek: C&A

Svadobný fotograf:  Mirka Šárová a jej Dáme fotečku

Svadobná cesta:  Pieniny&Poloniny

„Nie je päť alebo šesť divov sveta, ale jeden: láska.“ Jacques Prevért

...a aby sme povesili značku k nášmu divu sveta, vzali sme sa.


Keď osud zamieša karty, láska dostane zelenú

Možno by som to takto nevymyslela ani pri písaní tej najromantickejšej knihy. Po ukončení vysokej školy, dlhoročného vzťahu a s otázkou kam ďalej, som stála na križovatke rozhodnutí, kde začnem reálny život. Keďže som si hľadala prácu, brat mi posunul kontakt na preňho neaktuálnu ponuku. Do týždňa som cestovala na pohovor a do ďalšieho týždňa som sa sťahovala. Začala som vypomáhať v kancelárii ako administratíva. Ale s novou prácou a miestom prišla aj nová láska. Chalan, s ktorým som telefonovala ohľadom ponuky práce, viedol so mnou 1. kolo pohovoru a párkrát sme sa stretli v kancelárii. Stretnutia boli spočiatku tajné, avšak po 4 mesiacoch sa už nič tajiť nedalo, Košice zase až také veľké mesto nie sú. Nuž a mesiace sa premenili na roky a my sme si uvedomili, že asi nám už bez seba nebude dobre.

Zásnuby s bižutériou

Máme radi nové veci, dobrodružstvo a život bez obmedzení, ale paradoxne sme skôr plánovači, so stanovenými cieľmi. Keď sme sa začali baviť o svadbe, ja som už pracovala na svojom vysnívanom mieste v Mikuš Diamonds v Košiciach, a preto jasná voľba pre zásnubný prsteň bola Lola v ružovom zlate. Neskutočne minimalistická, ale tak vkusná a nádherná. Napriek veľkému výberu si získala moje srdce a pripravila o uši môjho partnera. Prsteň bol síce naplánovaný, ale zásnuby o to prekvapujúcejšie. Pri návšteve u rodičov sme si odskočili na krátky výlet na Sninský kameň. Cestou sme stretli známych, ktorí sa k nám pripojili a hore nám urobili spoločnú fotku s výhľadom. Pri fotení si Viktor pokľakol a vytiahol prsteň z bižutérie. Neviem, či som viac bola šokovaná ja alebo pár, čo nás fotil. V hlave som kričala áno, ale z toľkého návalu emócií som nevládala ani stáť, a zmohla som sa len na prikyvovanie. A vysvetlenie k bižutérii? Nepamätal si veľkosť môjho vysnívaného prsteňa.  Ale za pár dní docestovala Lola v správnej veľkosti do košickej predajne a teda aj na môj prst.

Organizácia svadby a svadobné prípravy

Zasnúbili sme sa 1. augusta 2020, no svadbu sme začali riešiť až po novom roku. Približne v marci sme si stanovili dátum na 9. júla a rozbehli svadobný kolotoč príprav. Prvou a tou najťažšou úlohou bolo predstaviť náš svadobný plán celej rodine. Naša predstava bola malá svadba v úzkom rodinnom kruhu, samozrejme aj s prihliadnutím na aktuálne podmienky Covid-u. Keďže sme netušili, ako sa bude situácia meniť a vzhľadom na bezpečnosť našich starkých, zhodli sme sa na počte hostí do 25 ľudí. Výber miesta na svadbu bol pre nás jasný, a to na záhrade mojich rodičov. A keďže náš rozpočet sme zainvestovali do spoločného bývania, vzhľadom na typ a počet hostí sme okresali výdaje na čo najmenšiu možnú úroveň.


Svadobné šaty a perlové šperky

S mojím teraz už manželom sme si pri prípravách dali jedno pravidlo. Je to naša svadba a my si ju užijeme, tak ako keby to bola jedna z ďalších záhradných grilovačiek. Bez obmedzení a bez výčitiek. Bude to oslava nášho dňa. Samozrejme, že to úplne takto nedopadlo, ale približne na 80% sme to splnili. Keďže sme vo svojej podstate plánovali záhradnú párty, chceli sme prispôsobiť tomu aj oblečenie. Žiadne drahé róby. Dali sme prednosť pohodlnosti a pravdepodobnosti, že si posedíme v tráve. U mňa padla voľba na šaty, ktoré som ulovila na internete za pár eur, a keďže nie som štandardná nevesta, nesedel mi ani štandardný závoj, ten nahradil fascinátor. Dali sme si však záležať na tradíciách, preto sme závoj nechceli úplne vynechať a pri voľbe šperku vyhrali perly, v podobe dokonalého setu La Luna, ktorý odohnal všetky slzy a doplnil môj svadobný outfit. Kvety do kytice mi nazbierala mama pred obradom z našej záhrady, čo ladilo nielen so svadobnou výzdobou, ale aj s mojou „hipisáckou“ dušou. Pri partnerovi sme sa pri výbere obleku trošku viac zapotili, ale nakoniec sme sa obaja zhodli na bordovom ľanovom, na túto časť leta ideálnou voľbou, aby sa cítil počas celého poobedia pohodlne. Sako mu dopĺňalo rozkvitnuté pierko a bielu košeľu sme doplnili bielou kravatou (a nie motýlikom, aby nám náhodou neuletel). :D. Tá na naše počudovanie ostala biela skoro do čepčenia.


Prípravy na veselicu v záhrade

Posledné štyri mesiace príprav boli o obrázkoch na Pintereste, hľadaní inšpirácie a rozhodovaní sa, ktorý svadobný štýl nám najviac pasuje. Pre miesto na svadbu sme sa rozhodli rýchlo a intuitívne, a to pre našu súkromnú botanickú na záhrade rodičov. Keďže nielen mamina je šikovná záhradníčka, a aj tato je neskutočne zručný, dopomohli nám k rozprávkovej svadbe. Vyrobili nám nádhernú slávobránu, kde prebiehal obrad. Celá záhrada sa obliekla do romantických svetielok, ktoré sa za tmy rozžiarili ako svetlušky. Všetko dotiahli do absolútnych detailov, za čo sme im nesmierne vďační. Napriek tomu, že náš dvor nie je až taký veľký, sú na ňom vytvorené viaceré zákutia, kde si mohli hostia v pokoji posedieť, dať si drink alebo len zhodiť tanečné topánky. Miesto, ktoré nám slúžilo na bazén, sa premenilo na tanečný parket a parkovací prístrešok na priestor pre svadobnú hostinu, kde by sme boli zachránení aj v prípade, že by sa nám počasie zvrtlo. O záhradu bolo postarané a na mne už bolo len podoťahovať maličkosti s výzdobou a tvorbou dekorácii. Hlavnú úlohu pri výzdobe hrala krajka, krištáľ, milión sviečok, svetielka, kvety a bylinky. Rodičia ma prekvapili sudom naplneným vodou s plávajúcimi kvetmi a sviečkami. Dalo veľa práce všetko prichystať, ale čím sme boli bližšie k svadbe, začalo všetko do seba zapadať ako puzzle a vytvorilo to neskutočne krásnu svadbu.

Čo nám však najviac robilo vrásky na tvári v rámci príprav boli zákusky, a predpovede počasia. Zákusky sme riešili asi medzi prvými, ale keď došlo na lámanie chleba, tak nám cukrárka zrušila objednávku. Suché pečivo som si nakoniec piekla sama, lebo že ak nič, tak aspoň niečo smiley-smile.gif No nakoniec sme našli cukrárky, ktoré zachránili naše výslužky a svadobnú tortu. Už nám ostávalo len počasie. Kontrolovali sme ho asi tak trikrát do dňa a pre istotu každý člen rodiny.
 


Svadobný deň v tradičnom duchu

V deň D sa začali napĺňať dedičné krištáľové misy ovocím, sušienkami, koláčmi, orieškami a tým, čo odolá letným slnečným lúčom. Vázičky rozkvitli kvetmi a stoly s bielymi obrusmi sa zaplnili taniermi, pohármi na prípitok, všade sa to rozvoňalo čerstvými bylinkami. Nám už ostávalo len chystanie, čakanie na catering a na príchod ženícha.

V rámci tradícii ma prvýkrát uvidel až pri odpýtávaní za zvukov harmonikára. V súkromí sme sa rozlúčili s rodičmi a poďakovali za to, čo z nás vychovali a obrad mohol začať. Obaja rodičia ma viedli uličkou medzi hosťami k môjmu budúcemu manželovi za zvukov melódie Moon River. Keďže náš sobáš bol civilný, doplnili sme ho príhovorom svedkyne, ktorá nás dojala ešte skôr, ako sme došli k spoločnému áno. Pri obrade sme si pozerali do očí, držali sa za ruky a užívali si každý jeden moment.  Pri mojom tichšom roztrasenom áno, aby som sa nerozplakala od dojatia, dal to svoje môj už skoro manžel veľmi jasne a hlasne, aby si boli všetci istí, že už to tak je. Nasledovala hostina, kde sme si zaspomínali na moje detstvo otcovým príhovorom, zažartovali, jemne sa povyhrážali, aby bol na mňa dobrý, a poplakali sme si pri spomienkach na náš vzťah z úst manželovej sestry.

Tanec mladomanželov

Pri prvom novomanželskom tanci sme si zvolili pieseň, ktorá nás tak akosi sprevádza celým naším vzťahom, a hoci keď sme mali aj ďalších adeptov, rozhodli sme sa, že svadba má byť veselá – vyhrala pieseň od Ingrid Michaelson – You and I. Pri rodičovskom sme si zatancovali na klasiku What a wonderful world od Louisa Armstronga. A týmto sme nechali plynúť zábavu až do príchodu folklórneho súboru Voľanka, ktorého členky ma za nočnej oblohy a svetielok začepčili do rusnáckej rodiny. Týmto posledným oficiálnym krokom opadol všetok svadobný stres a kým sa nám v nočno-ranných hodinách nezačalo blýskať, naplno sme sa bavili, samozrejme so súhlasom susedov.


Po-svadobné rande s obrúčkami 

Po dvoch mesiacoch od svadby a na výročie zoznámenia sa, sme si zopakovali svadobné fotenie s našou úžasnou fotografkou. Úprimne? Svadba nás nezmenila, ľúbime sa naďalej rovnako, ako sme sa ľúbili. Len sme si spravili jeden úžasný deň, ktorý z nás spravil oficiálne malú (zatiaľ) rodinku. Naďalej s našimi cieľmi a so srdcami plnými lásky a voľnosti. Jediné, čo nám okrem spomienok pribudlo, sú dva večné kruhy na našich prstoch. A aj tie sú samozrejme z dielne Mikuš Diamonds, celozlaté obrúčky Elen v ružovom zlate, s našim personalizovaným gravírom, aby sme nezabudli, že sa máme ľúbiť. To ostatné už spolu zvládneme...