Katka a Martin: Humor ako korenie kysuckej svadby!

I keď som po svadbe s Maťkom túžila, nikdy som nerozmýšľala nad mojím vysnívaným zásnubným prsteňom. No ten, čo mi dal vyrobiť, mi skutočne vyrazil dych svojou eleganciou a jednoduchosťou. V kombinácii s bielym zlatom a nesmrteľným diamantom je nádherne nadčasový.

Obrúčky sme už vyberali spoločne, i keď trošku väčšie slovo som mala ja. V Mikuš Diamonds sme definovali našu túžbu a na základe toho nám pomohli vymyslieť nový model obrúčok. Moja obrúčka je z romantického ružového zlata a v strede cez polkruh je osadených 22 diamantov. Najviac sa podobá obrúčke s názvom Clementine. Môj drahý zvolil tiež ružové zlato, no bez diamantov. Perfektne spolu ladíme a tešíme sa, že nás spája absolútne unikátny kúsok „večných kruhov“.

Kysucká prírodička, lúčne tóny a svadobné zvony

Asi to nikoho neprekvapí, ale hneď po zásnubách som začala v plnom prúde myslieť na svadbu. Vždy som ju chcela zažiť vonku, mimo mesta, kde budeme len my a naša blízka rodina s kamarátmi. A keďže pochádzam z Kysúc, voľba padla na túto krásnu severnú lokalitu nášho malebného Slovenska.

Tak poďme na to od piky. Prípravy na deň „D“ som takmer celé riešila len ja. Som priamo z fachu, takže ma to nesmierne bavilo, dokonca som mala občas pocit, že to už preháňam a snažím sa zo svadby urobiť taký malý event. :-)

Kľúčová bola pre mňa výzdoba – jemná, s lúčnymi kvetmi a všadeprítomnou kráľovnou kvetov, slnečnicou. V prírodných tónoch sme ladili aj pozvánky pre hostí, ktorých sme mali cca 80. Dokonalá príprava je však jedna vec a dokonalé počasie druhá! Svadbu sme mali netradične v piatok a ako naschvál celý týždeň pred našou svadbou pršalo a bola naozaj zima. Typické Kysuce! Vo štvrtok som sa už skutočne začala obávať, najmä pri stavbe stanu, kedy som musela reálne z neho vylievať kýble vody. V takýchto prípadoch skrátka nepomôžu ani dlhoročné skúsenosti, emócie vás prevalcujú. Našťastie sme sa v piatok ráno zobudili do slnečného dňa a v takomto móde to zostalo počas celej svadby.

Hudba, hody a poprávky ako z rozprávky

Ako som už naznačila, celá svadba sa konala vo veľkom exteriérovom stane. Hostinu sme mali v Sudoparku Klokočov, čo je drevená dedinka uprostred lesa. A keď už sme pri dôležitom míľniku – jedle – verte či nie, prvý návrh na naše svadobné menu bol klasický rezeň a slovenský zemiakový šalát (nakoniec sme sa nechali „ukecať“ na bravčovú panenku.) Sladko v ústach sme poňali rôznorodo – mali sme moravské koláčiky priamo od tetušky z Moravy, valašské frgále a dokonca až dva kusy „klasického“ štedráku, na ktorom boli napísané naše mená.

Plné brušká sme vytancovali pri tónoch jedného z top dídžejov v Trenčíne (DJ Škorvo) a medzi prestávkami hrali famózni muzikanti zo Sľuku (kapela Fidlikanti.) Mimochodom, svadobný tanec. Ten sme si ani raz nevyskúšali, no zachránil nás „zásah zhora“ – asi po minúte tanca vypadli elektrické poistky a všetko sa prerušilo. :-) Chtiac-nechtiac sme to takto uhrali!

V sobotu sme mali „poprávky“ v podobe grilovačky, kúpania sa v drevených sudoch a spomínania na perfektnú piatkovú veselicu, ktorá trvala až do skorého rána. Sme šťastní, že sme sa plnohodnotne venovali ľudom, ktorí tam prišli kvôli nám, no nezabúdali sme na to, že to všetko máme prežiť spolu – naplno, odviazať sa a neriešiť, či je v stane málo alebo veľa svetla, prípadne či niekto nezjedol viac či menej koláčov! To všetko bolo cítiť aj z našich prekrásnych svadobných fotiek, na ktorých boli zachytené najmä spontánne emócie, radosť a molekuly lásky.