Naše šperky očami zlatníčky Zuzky Hruškovej | Mikuš Diamonds

Zlatníčka Zuzana Hrušková: Pri tvorbe šperkov som sa skutočne našla!

Cesty osudu sú skutočne nevyspytateľné. Tieto slová si môže každý deň pospevovať naša zlatá zlatníčka Zuzka Hrušková, ktorej cesta do rodinného klenotníctva Mikuš Diamonds bola vskutku zaujímavá. Koniec-koncov, všetky kroky v jej „curriculum vitae“ boli pozoruhodné, plné hand-made zručností, ktoré postupne nadobúdala, aj intuitívnych zámerov, ktoré ju pritiahli k zlatu ako stredovekých alchymistov túžba po elixíre života. O ten svoj sa s nami podelila v nasledujúcom rozhovore, kde pričuchnete k zlatníckej práci spôsobom Zuzke vlastným. Pretože tak ako každá žena, aj každé zlato v šperku má svoj vlastný, jedinečný príbeh.

Prsteň Tinku

Diamantový prsteň Tinku  zo žltého zlata

Predstavujeme vám Prsteň Tinku. Na výrobu sme použili prírodné materiály: žlté zlato, diamant. Cena od 1177,00 s DPH.

Pozrieť šperk

Ako ste vnímali Mikuš Diamonds predtým, než ste v roku 2016 obohatili tím zlatníkov v trenčianskej klenotníckej dielni o svoje šperkárske zručnosti? A vôbec, ako ste sa ocitli v jadre týchto „zlatých“ ručičiek?


Klenotníctvo Mikuš Diamonds vnímam ešte z doby, keď ho mnohí poznali ako Briliant (pozn. redakcie: v roku 2017 prešlo klenotníctvo rebrandingom, ktorý spočíval v zmene mena Briliant na Mikuš Diamonds). Všeobecne sa mi spája s rodinou, s najkrajšími sviatkami v roku, keďže mama zvykla vybaviť Ježiška práve týmto spôsobom. No a v rodinnom duchu pokračovala aj moja cesta do Mikuš Diamonds, pretože moja sestra, tiež zlatníčka Katka Srncová, už v Mikuš Diamonds pôsobila. Jedného dňa sa otvorila rovnomenná pracovná pozícia a Katka ma oslovila s myšlienkou, či by som to nechcela skúsiť. Úprimne, zlatníctvo ma vždy veľmi lákalo, pretože som dosť trpezlivý človek, dokonca som tento odbor aj chcela študovať, no moja mama razila názor, že každé z jej detí (boli sme štyria) má mať v rukách iné remeslo. Zlatnícku školu vyštudovala nakoniec Katka, a ja som išla na strednú priemyselnú školu odevnú.

A paradox je, že si vás zlato aj tak našlo. Čo predchádzalo práci s týmto ušľachtilým drahým kovom?


Osamostatnila som sa dosť mladá, veľa som behala po svete a keď som sa neskôr usadila na Slovensku, mala som šťastie, že sa mi popri hlavnom zamestnaní darilo „zamestnať“ si ruky. V klasickej práci mi totiž veľmi chýbal pocit, že je za mnou niečo skutočne vidieť, a tak som po práci pieskovala sklo, vyrábala som napríklad rôzne svadobné poháre. No stále som hľadala niečo, čo by ma lepšie uživilo, a tak som začala aj s výrobou vlastných cínovaných šperkov. Vždy ma lákalo pracovať s kameňmi, zdokonaľovať sa v technikách cínovania a podobne. Zároveň som však začala spolupracovať s jednou šikovnou dievčinou, ktorá robila veľké vitrážové projekty a veľmi sa jej hodilo, že viem pieskovať. Všetko do seba krásne zapadalo. Lenže v čase, keď ma sestra Katka oslovila na spomínanú pracovnú pozíciu, som si nebola sebou istá. Nevedela som, ako sa letuje, nikdy som nepracovala s fúkačkou, no všetko toto prebilo Katkine povzbudenie, že som šikovná a zručná a čo bude potrebné, to sa naučím. A skutočne môžem povedať, že všetko, čo dnes viem, viem vďaka úžasným ľuďom vo výrobe. Všetci sú mojimi učiteľmi, sme skvelá partia. Doslova v dobrom aj v zlom.


Máte čas venovať sa týmto bočným projektom aj v súčasnosti?


Nie, pretože od začiatku mi bolo jasné, že nebudem môcť sedieť na viacerých stoličkách a bude potrebné si vybrať jeden smer. V Mikuš Diamonds robím šperky celý deň, táto práca ma totálne pohltila, takže nemám potrebu vyrábať cínované šperky doma (smiech).

Vhupnime teda priamo do pracovného sveta. Ako si má čitateľ predstaviť váš bežný deň zlatníčky? Mimochodom, s akými stereotypmi sa stretávate pri vašej práci?


Každý deň je skutočne iný, a predsa každé ráno presne viem, čo budem robiť. Hlavnou náplňou mojej práce je servis šperkov. Zaujímavé je, že i napriek nedávno zmeneným podmienkam, ktoré už viac nepodmieňujú servis šperkov časovým faktorom ako to bolo v minulosti, nepociťujem v tomto smere menej práce. Mikušovci majú skrátka klientelu, ktorej záleží na pravidelnej kontrole šperkov, ktoré vychádzajú z našej dielne ako nové. A keď neservisujem, venujem sa výrobe svadobných obrúčok. Dátumy však nepustia, takže vo všetkom je potrebný systém. Poviem to na príklade. Keď sa chystám preleštiť/rhódiovať šperky, nachystám si všetky šperky zo servisu, ktoré daný úkon potrebujú a niekedy robím celý deň „iba“ to. No ak je niečo „urgent“, musím si všetko namixovať tak, aby odišlo to, čo má, načas. Pravdupovediac, všetko je to viac-menej tímová práca. Okolo jedného šperku kmitáme prakticky všetci. Napríklad obrúčky. Ľubomír Michálik, zlatník s vyše 20-ročnou praxou v Mikuš Diamonds, robí obrúčky na sústruhu, ja zas valcované. V skratke povedané, prípravu obrúčok robí Ľubomír Michálik, celkovú montáž urobím napríklad ja, ďalší kolega ich predleští, potom fasér Pavol Vojtek ručne osadí drahé kamene a nakoniec idú na doleštenie, gravír a Katkinu kontrolu. Mimochodom, estetika. Tú hľadajte na rukách zlatníka márne. Zlatníctvo je doslova a do písmena špinavá robota, niekedy mám černejšie ruky ako môj priateľ, ktorý je kováč (smiech). Takže zlatníctvo, ako synonymum noblesy v bielych rukavičkách, je rozhodne nesprávne vžitý stereotyp.


Spomenuli ste aj mužských kolegov. V čom je, podľa vás, zásadný rozdiel z pohľadu mužského a ženského prístupu pri tejto špecifickej práci?


Napriek absolútnemu majstrovstvu, ktorým sa všetci moji kolegovia pýšia, môžem povedať, že muži sa na šperky pozerajú v zmysle „vyrábam šperky, je to moja práca“, žena to skôr vníma z pohľadu „takýto šperk sa mi páči, toto by som určite nosila“. I keď nerada takto globalizujem, pretože náš bývalý klenotnícky majster Augustín Hôrka, navrhol prekrásne nadčasovú a do detailov vycibrenú perlovú súpravu La Luna. No asi je rozdiel v tom, či človek vyrába vlastný návrh alebo už vzniknutý model.


V tejto súvislosti nám napadá dôležitá otázka, aké vlastnosti má kvalitný zlatník? Myslíte si, že dnešná mladá generácia šperkárov spĺňa podstatné atribúty tohto zlatého remesla?


Všetko je to skôr o povahe, celkovom prístupe ako o veku. Dobrý zlatník „to“ musí hlavne vidieť, rozumej, musí vedieť, ako to všetko vnímať od spôsobu, ako drží pilník až po jemné nuansy, ktoré sú vysokou školou trpezlivosti. Nemôže mu byť jedno, či spíli alebo nespíli krapňu na prsteni, musí mať pre to cit, šperk nie je kus železa, i keď niekto by mohol namietať, že my zlatníci sme v skutočnosti obrábači kovov. Na detailoch vždy záleží, a i keď nám v dnešnej dobe pomáhajú rôzne technológie ako lasery, ten základ v podobe zručnosti a trpezlivosti je potrebný ako soľ. A rovnako podstatný je aj pohodový prístup a akýsi „drive“ skúšať to zas a znova, ak sa vám práve nedarí.


Kreativita je jedna vec, zhmotnenie šperku druhá. Spomeniete si na nejaké najväčšie výzvy, pri ktorých sa v duchu zapotíte aj teraz?


Samozrejme! So záhnedou mám adrenalínovú skúsenosť, rovnako ako môj kolega Ľubo Michálik. Raz mi, v rámci servisu, pristál na stole prsteň s prasknutou záhnedou, kde som mala vymeniť poškodený drahokam za nový, lenže bolo potrebné vymyslieť technológiu, ako to vybrať a nanovo vložiť bez ujmy na záhnede. Aj na mojom mentálnom zdraví (smiech). Ide o to, že záhneda je citlivý drahokam, plus išlo o špeciálne osadenie, kde sa kameň vkladal do vytvoreného lôžka a prekrýval sa zlatom, ktoré som musela slangovo povedané „zastrieľať“ po celom obvode. Problém je, že keď sa spája laserom, lúč sa môže odraziť od vylešteného zlata, a ten odraz môže streliť aj do kameňa, a tým ho poškodiť. Najmä s tými farebnými kameňmi to nie je žiadna sranda, preto najradšej pracujem s diamantom, ktorý je najviac odolný. V každom prípade, toto je asi najťažšie na mojej práci – fakt, že servisujem šperky, ktoré už niekomu patria. Je v nich ukrytá nemalá časť peňazí našich zákazníkov, no najmä citová hodnota, ktorá sa k danému šperku viaže.


Rukami vám takto prejde množstvo nádherných šperkov. Viete za tie roky vypichnúť svoje najväčšie srdcovky? Máte nejakú stálicu alebo sa to dopĺňaním nových modelov neustále mení?


Hm. Ako som vyššie spomenula, ikonická súprava La Luna s éterickou juhomorskou perlou je dokonalá. No rovnako silno som zaľúbená do setov Still life, ktoré minulý rok hviezdili medzi top trendami 2020. Osem rôznych variácií farebných kameňov osadených v rôznych druhoch zlata perfektne vynikajú svojím jednoduchým dizajnom. Špecifický je tu práve výbrus drahokamov bez akýchkoľvek ostrých hrán. Ďalšími mojimi srdcovkami sú aj smaragdové a akvamarínové šperky. Všeobecne preferujem biele zlato a jemné, jednoduché tvary.


A čo by ste poradili bezradným mužom, ktorí chcú dopriať svojim polovičkám niečo krásne a nadčasové, no nevedia sa rozhodnúť pre finálny šperk?


Jednoznačne spomínané súpravy Still life, i keď tie sú také krásne, že môže byť vo finále problém vybrať si svojho farebného favorita (smiech). A ak by to malo byť niečo bezfarebné, do pozornosti by som dala naoko nenápadný briliantový náhrdelník Trinity s efektným prepletením bieleho a ružového zlata. Naživo, v dekolte ženy, je prekrásny a robí doslova divy.


Prejdime aj k aktuálnej covidovej téme v súvislosti so šperkmi. Zmenilo sa počas tohto náročného obdobia nákupné správanie ľudí?


Úprimne? Keď v marci 2020 vypukla pandémia, bola som presvedčená, že to v našom segmente zamieša karty. No keď sme po uvoľnení opatrení znovu otvorili, doslova sme sa nezastavili, najmä so svadobnými obrúčkami. Akoby to všetci chceli dobehnúť. Pritom jediné, čo väčšina snúbencov neriešila napevno, boli gravíry s dátumom svadby. Pre istotu. Takže teraz spätne riešim gravírovanie, ktoré poskytujeme zadarmo v rámci našich obrúčkových benefitov.

Keď sme už pri tých obrúčkach. Nedávno sme do našej ponuky zaradili 9 nových modelov. Ako prebehla implementácia týchto obrúčok? Do akej miery sa do tohto procesu zapája výroba?


Dizajn týchto obrúčok mala na starosti dizajnérka a obchodná riaditeľka Mikuš Diamonds Ivetka Zimková Mikušová. No pravdou je, že keď sa robili vzorky, veľa sa špekulovalo čo a ako, pretože Ivetka prišla za nami s tým, či by sa to vôbec dalo prakticky zrealizovať. Každý vo výrobe sa vyjadroval k jednotlivým modelom nielen z estetického, ale aj technického hľadiska. Obrúčky sú totiž jeden z mála šperkov, ktoré nosia ľudia celý život, takže je dôležité, aby boli nielen štýlové, ale aj komfortné. Tešíme sa, že si nové kúsky veľmi rýchlo našli cestu u našich zákazníkov a veríme, že toto rozšírenie, ktoré pri obrúčkach nerobíme často, splní svoj posvätný účel.


Je úžasné, že dizajn (nielen) obrúčok vychádza aj z túžob našich klientov. Mení sa vôbec vkus Slovákov, inými slovami, sú vo výbere viac uvoľnenejší alebo práve naopak?


Osobne vnímam, že za tých 5 rokov, čo tu pracujem, sa to určite zmenilo. Všeobecne idú do popredia farebné drahé kamene, celkovo je to také hravejšie. No vždy sa mi ukazuje, že vkus je veľmi individuálna záležitosť. Každému sa páči niečo iné, extravagantné veci, ktoré nesedia mne, na inej žene môžu vyznieť fantasticky.

Aj spôsob trávenia voľného času je vysoko individuálna záležitosť. Prezradíte nám, ako si dobíjate baterky? Čo najradšej robíte, keď netvoríte?


Minulý rok na jeseň sme sa s priateľom začali venovať lezeniu. Umelá stena sa nám však akosi nepozdáva, takže vyrážame do prírody za skutočnými skalami, kde cítim špinu za nechtami (smiech). V momente, keď sa nalepím na skalu, tak úplne vypnem. Pri iných aktivitách, napríklad bicyklovaní, som si zvykla v myšlienkach uletieť, no pri lezení nemám čas rozmýšľať, som úplne prítomná, tu a teraz. A keď práve „nemeditujem“ vo výšinách, tak milujem kvety, prácu v záhrade. Dá sa povedať, že tvorím prakticky stále, pretože s priateľom vyrábame rôzne dary pre najbližších, svietniky, sviečky, dokonca aj včelárime. Minulý rok na Vianoce sme takto obdarovali našich najbližších vlastnoručne vyrobenými hodinami, kde sme skĺbili prácu s drevom a moje skúsenosti s vitrážou. Teda tak, ako v mojej práci sa všetko točí okolo dokonalých hand-made šperkov, tak aj v súkromí súzniem s myšlienkou, že dary vyrobené vlastnými rukami sú najhodnotnejšie. Navyše je podľa mňa obrovský benefit, ak má človek v dnešnej dobe nejaké remeslo v rukách. A keď si pri cibrení remesla môžem vypočuť peknú rozprávku alebo zaujímavú audioknihu, ku šťastiu mi viac nechýba!