Diamant – kameň kameňov

Diamant – kameň kameňov v aktuálnom MIAU!

O diamantoch sa toho popísalo už nemálo, a tak si ich predstavme z opačného konca. Opustime na chvíľu poéziu a ozdobné prívlastky, s ktorými sa „kameň kameňov“ spája a začítajme sa do riadkov, odhaľujúcich všednejšiu prózu jeho sveta. Čo sa napríklad skrýva za výrazmi ako „štyri C“ či „Flawless diamond“, na to sme sa pýtali gemológa Martina Mikuša, výkonného riaditeľa spoločnosti Mikuš Diamonds.
 
MIAU: Štyri céčka - to by niekomu mohlo evokovať populárnu zbierkovú céčkovú mániu z 80. rokov, prípadne plánovanú dávku vitamínov. Vo svete diamantov však výraz „štyri C“ bude znamenať zrejme čosi celkom iné...

Martin Mikuš: Štyri céčka, v reči diamantov, predstavujú základné kritériá ich hodnoty. Sú nimi Color alebo farba, Clarity v preklade čistota niekedy označovaná aj ako čírosť, Cut teda kvalita výbrusu (pozor, nie tvar!) a Carat teda hmotnosť vyjadrená v jednotke metrický karát. Prvé tri z týchto kritérií môžeme označiť ako kritériá kvalitatívne, posledné – hmotnosť je kritériom množstva, teda kvantitatívnym. Na základe prvých troch diamanty delíme do jednotlivých kvalitatívnych tried, v dôsledku čoho môžeme v spojitosti s ich hmotnosťou následne určovať ich hodnotu. Zjednodušene sa dá povedať, že tento systém hodnotenia diamantov odráža jednak zriedkavosť výskytu diamantov v prírode a zároveň tiež ich vnímateľnú krásu.
 

MIAU: Color... Väčšina ľudí si pri diamante predstaví kamienok bez farby. Sú diamanty farebné? A kto ich zafarbil?

Martin Mikuš: Áno, dokonca prevažná väčšina všetkých diamantov, ktoré nachádzame v prírode, je viac či menej farebná. Najväčšiu skupinu všetkých prírodných diamantov predstavujú kamene s jemným žltým nádychom. Tento však býva často taký nevýrazný, že pri diamante, ktorý je zasadený v zlate ako súčasť prsteňa, ho možno rozoznať len veľmi ťažko. Sú to práve tie kamene, s ktorými sa môžeme najčastejšie stretnúť v klenotníctvach.
 
Poznáme dve príčiny, ktoré spôsobujú v diamantoch prítomnosť farieb. Prvou, najčastejšou je to, že diamant zväčša nekryštalizuje v prírode ako dokonale čistý uhlík, ale obsahuje aj atómy dusíka, ktoré bývajú začlenené do jeho štruktúry rôznymi spôsobmi od ktorých sa potom odvíja jeho výsledná farba – od svetlo žltej až po žiarivo žltú. Dusík je najčastejšie sa vyskytujúcim prvkom v štruktúre diamantu, ktorý ovplyvňuje jeho farbu. Oveľa zriedkavejšie je to napríklad bór, ktorý spôsobuje modré sfarbenie diamantov alebo vodík, ktorého prítomnosť v kryštálovej štruktúre diamantu má za následok šedú alebo tiež modrú farbu. Ďalšou príčinou zafarbenia diamantov, okrem prítomnosti cudzorodých prvkov v ich štruktúre, sú rôzne deformácie kryštálovej sústavy. Tieto sú zväčša dôsledkom náhlych  zmien v procese kryštalizácie. Zaujímavosťou je, že mnoho týchto deformácií je dnes možné vďaka sofistikovaným technológiám odstrániť a uviesť tak diamant do „dokonalej“ podoby. Praktickú aplikáciu týchto poznatkov predstavuje proces úpravy niektorých hnedých diamantov technológiou HPHT (high pressure high temperature - v podmienkach vysokého tlaku a vysokej teploty) na dokonale bezfarebné diamanty. Ide však o praktiku, ktorou sa mení len zdanlivá vizuálna kvalita diamantu no jeho hodnota zostáva rovnaká ako bola pred samotnou úpravou.
 
Vráťme sa však k farbe ako kritériu hodnoty diamantov. V súčasnosti najrozšírenejšia stupnica klasifikácie farby diamantov bola vyvinutá na pôde GIA (Gemological Institute of America) v 50. rokoch minulého storočia. Táto stupnica opisuje skupinu v prírode najviac rozšírených diamantov – od stupňa D (bezfarebný diamant) až po stupeň Z (svetložltý diamant). Písmená na stupnici D až Z teda neopisujú farby alebo odtiene. Každé písmeno predstavuje určitú hĺbku farby, ktorá vychádza z kombinácie tónu (tmavší či svetlejší) a sýtosti (intenzity). Zjednodušene povedané, každé písmeno hovorí o tom, ako veľmi je farba vnímateľná ľudským okom.
 
Pri kúpe diamantov je dobré vedieť, že z hľadiska praktického posúdenia farby, teda pri posudzovaní farby diamantu osadeného do šperku, je pre väčšinu ľudí extrémne náročné, ak nie nemožné, posúdenie rozdielu vo farbe diamantov dvoch susediacich stupňov (napr. G a H). Rozdiel v ich cene však môže byť významný. Rozumnou voľbou farby tak môžete pri kúpe diamantu ušetriť značnú sumu peňazí, pričom váš diamant bude po osadení do šperku vyzerať veľmi podobne ako iný, avšak oveľa drahší. Ak kupujete šperk z bieleho zlata, s veľkou pravdepodobnosťou budete aj diamanty v stupňoch farby G alebo H, ktoré sú v ňom osadené, považovať za takmer dokonale bezfarebné.

 
MIAU: Clarity... Môže byť diamant špinavý?

Martin Mikuš: Môže byť aj špinavý, avšak pojmom clarity sa v prípade diamantov myslí
čistota ako jednen zo základných faktorov, ktoré opisujú a určujú hodnotu opracovaného diamantu. Ak by sme ju mali zadefinovať úplne striktne, tak sa jedná o „relatívnu absenciu inklúzií a externých charakteristík v drahom kameni“. Rozdiel medzi inklúziami a externými charakteristikami spočíva v ich lokalizácii. Inklúzie sa nachádzajú vo vnútri drahého kameňa (napr. vnorený kryštál granátu), pričom externé charakteristiky sú obmedzené na jeho povrch (napr. škrabance alebo vrypy). Inklúzie a externé charakteristiky sa súhrnne nazývajú charakteristiky čistoty. Mnohé charakteristiky sa do diamantu dostávajú počas jeho vzniku, môžu však byť tiež dôsledkom procesu brúsenia alebo osádzania, alebo dokonca nosenia diamantu v šperku.
 
Charakteristiky čistoty však nehovoria len o tom, aký je diamant zriedkavý a cenný. Rovnako ako je extrémne nepravdepodobné, že by dvaja ľudia mali identické odtlačky prstov, je tiež rovnako nepravdepodobné, že by dva diamanty mali rovnaké charakteristiky čistoty na tých istých miestach. Preto možno charakteristiky čistoty diamantu považovať za akýsi unikátny identifikačný znak každého diamantu – zjednodušene povedané – za jeho jedinečnú DNA.
 
Klasifikácia čistoty diamantu sa vykonáva za štandardizovaných podmienok, vždy pri 10-násobnom zväčšení pomocou mikroskopu a lupy.
Najvyšší stupeň čistoty na stupnici GIA je označovaný ako Flawless (čistý). Diamant označený týmto stupňom čistoty nemôže obsahovať žiadne charakteristiky, ktoré by bolo možné spozorovať pri 10-násobnom zväčšení. S pribúdajúcim množstvom charakteristík postupne klesá stupeň čistoty a zároveň i hodnota diamantu.
Základom stupnice GIA je jedenásť stupňov čistoty. Sú nimi:
Flawless (čistý), skratka FL
Internally Flawless (vnútorne čistý), skratka IF
Dve kategórie Very Very Slightly Included (veľmi, veľmi mierne inkludovaný), skratky VVS1 a VVS2
Dve kategórie Very Slightly Included (veľmi mierne inkludovaný), skratky VS1 a VS2
Dve kategórie Slightly Included (mierne inkludovaný), skratky SI1 a SI2
Tri kategórie Included (inkludovaný), skratky I1, I2 a I3
 
Pri výbere diamantu do šperku je dôležité si uvedomiť, že klasifikácia čistoty z laboratórneho hľadiska sa nemusí vždy zhodovať s čistotou diamantu, ktorú vníma ľudské oko. Je tomu tak z dôvodu, že laboratórna analýza čistoty – na rozdiel od pozorovania voľným okom – je vykonávaná vždy pri 10-násobnom zväčšení. Niektoré inklúzie tak môžu pri pohľade voľným okom „zaniknúť“, iné sa môžu, naopak, skoncentrovať do malých, no kontrastných segmentov.
 
Ak nemáte možnosť si diamant pred kúpou osobne prehliadnuť, je potrebné sa pri jeho výbere obrátiť na skúseného odborníka, ktorý vizuálnu kontrolu dokáže urobiť za vás. Výlučne na vlastný úsudok sa však nespoliehajte ani v prípade, ak v analýze diamantov nemáte aspoň základné skúsenosti. Počas praxe som sa stretol s niekoľkými prípadmi, keď si klient priamo v klenotníctve zakúpil diamantový šperk, no až po čase si v ňom všimol iritujúcu čiernu bodku na okraji diamantu. Je to naozaj možné. Príčinou sú nečistoty, ktoré sa nosením prirodzene ukladajú na povrchu diamantu a oslabujú jeho optické vlastnosti, ako sú lesk a brilancia, v dôsledku čoho do popredia vystúpia práve neželané kontrastné inklúzie.
 
Hlavným kritériom pri výbere diamantu, ktorý bude súčasťou šperku, by teda mala byť jeho vizuálna čistota. Bez ohľadu na laboratórnu klasifikáciu stupňa čistoty je preto dôležité zvoliť taký diamant, ktorý neobsahuje žiadne charakteristiky čistoty ľahko viditeľné voľným okom pri pohľade na jeho hornú časť. Práve tá totiž zostane viditeľná aj po jeho osadení do šperku. Vždy sa teda zamerajte na to, ako diamant skutočne vyzerá. Zadajte predajcovi jasnú požiadavku, že hľadáte diamant voľným okom čistý a bez výrazných inklúzií, ktoré by negatívne eliminovali jeho lesk. Pokiaľ chcete pekný diamant, nie je nevyhnutné voliť vysoký stupeň čistoty. Je lepšie vybrať si atraktívny diamant v nižšom stupni – ktorý je ešte stále voľným okom krásny a bez viditeľných charakteristík – než platiť za vysoký stupeň čistoty, ktorého prednosti nedokáže ľudské oko oceniť. Málokto možno vie, že pri menších diamantoch je aj v stupni čistoty I1 možné nájsť vizuálne veľmi pekné, atraktívne kamene a za naozaj dostupnú cenu.
 
 
MIAU: Cut... Podľa čoho sa diamanty režú? Závisí to od predstavivosti šperkára?

Martin Mikuš: Závisí to predovšetkým od fyzikálnych, konkrétne optických vlastností diamantu. Cieľom každého dobrého brusiča je dostať zo zdanlivo neatraktívneho surového diamantu čo najviac krásy. A tá súvisí práve s tým, ako veľmi nechá brusič vyniknúť jeho výnimočným optickým vlastnostiam. Na tento účel slúži proces spracovania diamantov, teda ich brúsenie a leštenie. Pri brúsení diamantov vychádzame z poznatkov fyziky, ktorá nám dáva odpovede na to, aké presne proporcie má diamant mať, aby mohla byť jeho interakcia so svetlom z okolitého prostredia dokonalá. Cieľom brúsenia je teda zvýrazniť prirodzenú krásu, ktorú v sebe surový diamant skrýva. A hodnotenie výbrusu diamantu – teda jeho kvality – spočíva v tom, ako veľmi sa brusičom v procese jeho spracovania podarí priblížiť k dokonalosti. Je teda zrejmé, že kvalita výbrusu, na rozdiel od farby a čistoty, je kritériom, ktorého stupeň kvality neurčuje príroda, ale človek.
 
Poznáme tiež rôzne tvary výbrusov diamantu. Je však dôležité nezamieňať si pojem tvar výbrusu s kvalitou výbrusu. Samotný tvar vybrúseného diamantu veľmi často odráža možnosti, ktoré brusičovi dáva surovina s ktorou pracuje. Ak má surový kryštál diamantu  povedzme výrazne pretiahnutý tvar, bolo by neefektívne brúsiť z neho okrúhly briliant. Strata by v takomto prípade bola príliš vysoká a výťažnosť naopak veľmi nízka. Brusič teda hneď v úvode zvolí iný variant, napríklad oválny výbrus, smaragdový výbrus alebo markízu.
 
Bez ohľadu na tvar výbrusu je veľmi dôležité, aby proporcie vybrúseného diamantu rešpektovali dôležité optické vlastnosti diamantu, ako je napríklad index lomu a aby nechali vyniknúť jeho prirodzenej kráse. Ak chce brusič dosiahnuť najvyššiu možnú kvalitu výbrusu, musí tiež zabezpečiť, aby bol finálny diamant precízne symetrický a dokonale vyleštený. Kvalita výbrusu podľa GIA sa hodnotí v piatich stupňoch. Sú nimi excelentný (excellent), veľmi dobrý (very good), dobrý (good), dostatočný (fair) a slabý (poor).

 
MIAU: Carat... Bývajú najdrahšie diamanty aj najťažšie? Existuje čosi také ako optimálna / ideálna váha pre výrobu prsteňa alebo náušníc?

Martin Mikuš: Čím väčšia je hmotnosť diamantu, tým vyššia je jeho cena. Veľkých diamantov je totiž oveľa menej, a preto sú aj podstatne vzácnejšie. Toto tvrdenie je však pravdivé len za predpokladu, že všetky ostatné faktory hodnoty zostanú rovnaké. Preto platí, že jednokarátový (1,00ct) diamant je oveľa cennejší ako polkarátový (0,50ct) diamant identickej farby, čistoty, kvality výbrusu. Ak ale porovnáme polkarátový bezfarebný diamant s farbou stupňa D, špičkovou čistotou stupňa IF a excelentným výbrusom, jeho hodnota bude vyššia ako hodnota jednokarátového diamantu žltkastej farby stupňa M, s inklúziami ľahko viditeľnými voľným okom v stupni čistoty I2 a so slabou kvalitou výbrusu. Hmotnosť, i keď je faktorom s najvýraznejším vplyvom na hodnotu diamantu, nie je teda ani zďaleka jediným kritériom, ktoré ju môže do značnej miery ovplyvniť.
 
Ideálna hmotnosť je veľmi relatívna vec. Všetko je to totiž otázkou individuálneho vkusu. A tiež aj finančných možností. Pre niekoho to môže byť diamant o hmotnosti nula celá desať karátu (0,10ct), pre iného zase dva karáty(2,00ct).