BLOG

Najkrajšie z nakrajších – top diamanty v letnom MIAU

Najkrajšie z nakrajších – top diamanty v letnom MIAU

Rusko, najväčší producent šperkových diamantov, má vraj obrovské zásoby tohto vzácneho nerastu a odhaduje sa, že oficiálne údaje vyjadrujú len polovicu reálneho množstva. A údajne nik nevie, koľko diamantov sa v Rusku skutočne ťaží, lebo vraj neregistrované kamene prúdia čiernymi kanálmi do brusičských dielní v Belgicku, Izraeli či do Spojených štátov. Odkiaľ pochádzajú a kde sa ťažia najhodnotnejšie diamanty sme sa rozprávali s gemológom Martinom Mikušom, výkonným riaditeľom spoločnosti Mikuš Diamonds.


MIAU: Z akých lokalít, štátov pochádzajú najkrajšie kamene?

Martin Mikuš: Pri diamantoch, na rozdiel od niektorých farebných drahokamov ako sú smaragdy, zafíry či rubíny, nemožno povedať, že vybrané lokality sú producentom najkrajších alebo najviac cenených kameňov. V súčasnosti sú diamanty produkované v niekoľkých desiatkach ložísk po celej planéte. Sú však isté lokality, ktoré sú, povedzme, známe vďaka produkcii veľmi typických diamantov. Za zmienku určite stojí napríklad baňa Argyle na severozápade Austrálie, ktorá popri obrovskom množstve nízko cenených hnedých diamantov produkuje aj jedny z najkrajších ružových diamantov sveta. Až na niekoľko drobných výnimiek možno povedať, že väčšina významných v súčasnosti vyťažených ružových kameňov pochádza práve odtiaľto.


MIAU: Odkiaľ pochádzajú najväčšie kamene?

Martin Mikuš: Za posledné desaťročie je to štatisticky jednoznačne malé vnútrozemské kráľovstvo v Afrike s názvom Lesotho. V marci tohto roka bol na aukcii v Antverpách predaný piaty najväčší (neopracovaný) diamant klenotníckej kvality o hmotnosti 910 karátov, ktorý bol vyťažený v Lesothe v bani Letseng a pomenovaný „The Lesotho Legend“. Jeho predajná cena bola 40 miliónov amerických dolárov. Samotná baňa Letseng sa nachádza v nadmorskej výške viac než 3000mnm a je v súčasnosti najvyššie položenou aktívnou diamantovou baňou sveta. Za zmienku tiež stojí, že diamanty pochádzajúce z Lesotha bývajú veľmi často vo forme čistého uhlíka, teda bez akýchkoľvek stopových prímesí ako sú dusík, bór alebo vodík. Štatisticky tvoria takéto diamanty iba približne 2% z celkovej svetovej produkcie. V Lesothe je to však viac než jedna štvrtina. Práve tento fakt je aj najpravdepodobnejšou príčinou vysoko koncentrovaného výskytu tých najväčších a najcennejších diamantov.

 

MIAU: Kde sa nachádzajú najväčšie náleziská?

Martin Mikuš: Z hľadiska vyťaženého množstva je najväčším producentom (podľa posledných štatistík zverejnených asociáciou DPA – Diamond Producers Asscociation – za rok 2016) Rusko, s celkovým vyťaženým množstvom viac než 40 miliónov karátov diamantovej suroviny. Táto obrovská krajina vedie aj rebríček celkovej hodnoty vyťažených diamantov. Za rok 2016 to bolo niečo viac ako 3,5 miliardy amerických dolárov. Treba však dodať, že z hľadiska kvality vyťažených diamantov a ich karátovej ceny však Rusko patrí skôr na opačný koniec rebríčka. Tu jednoznačne dominuje spomínané Lesotho, kde priemerná cena za jeden karát produkcie predbehla Rusko 12 násobne. Druhým najväčším producentom z hľadiska množstva je už dlhodobo africká Botswana nasledovaná Konžskou demokratickou republikou (býv. Zair). Medzi ďalších významných svetových producentov patria v súčasnosti Kanada, Južná Afrika, Angola, Namíbia a tiež Austrália.

 

MIAU: Je možné určiť podľa nejakého znaku / atribútu, z akej lokality diamanty pochádzajú?

Martin Mikuš: V zásade to možné nie je. Geológovia aj mineralógovia sa už veľmi dlho pokúšajú identifikovať aspoň nejaké spoločné atribúty, ktoré by mohli spojiť diamanty vyťažené z rovnakých ložísk, avšak viac-menej bezúspešne. Iné je to pri väčšine farebných drahokamov, kde ložisko dokážeme často určiť buď podľa charakteristického chemického zloženia alebo určitých špecifických inklúzií, ktoré sa v ich vnútri nachádzajú. Diamant je však v zásade čistý uhlík a aj to malé percento stopových prvkov, ktorým je vo väčšine prípadov dusík, nevytvára žiadne predpoklady na to, aby sme dokázali určiť ložisko z ktorého bol diamant vyťažený. Aj preto ani z hľadiska hodnoty nerozlišujeme, odkiaľ ten ktorý diamant pochádza. Jediným kritériom v tom smere je skutočnosť, že sa jedná o diamant ktorý vznikol v prírode.

Najkrajšie z nakrajších – top diamanty v letnom MIAU

MIAU: Mohlo by dôjsť k devalvácii hodnoty diamantov objavením nejakého nového veľkého náleziska? A vôbec, existuje predpoklad, že sa dnes objavia ďalšie bohaté náleziská?

Martin Mikuš: Existuje veľké množstvo už objavených ložísk, ktoré nie sú ťažené. Nesúvisí to však s obavou ťažobných spoločností z devalvácie hodnoty diamantov, ale s nízkou ekonomickou efektivitou ich ťažby. Množstvo objavených, no stále neaktívnych ložísk diamantov sa totiž nachádza ďaleko za polárnym kruhom, čo značne komplikuje ich ťažbu a zároveň zvyšuje náklady na takto získanú surovinu. Tieto náklady by sa museli nevyhnutne premietnuť do ceny diamantov a v prípade aktivácie týchto ložísk by to mohlo spôsobiť skôr rast cien. Ak by došlo k objaveniu nových veľkých ložísk v dobre dostupných oblastiach, kde by bolo možné realizovať ekonomicky efektívnu ťažbu, je zase veľký predpoklad, že toto ložisko bude objavené niektorým z významných hráčov na diamantovom poli, ktorí do prieskumnej činnosti po celej planéte investujú obrovské množstvo prostriedkov. Ak by k tomu došlo, predpokladám, že v záujme vlastného biznisu by sa žiadna z týchto ťažobných spoločností nepustila do bezhlavej rozsiahlej ťažby, ktorá by mohla mať za následok výrazný pokles cien diamantov.


MIAU: Amatérski zlatokopi hľadajú zlatonosné žily či ryžujú zlato v riekach. Mohli by takýto postup / spôsob hľadania diamantov uplatniť amatérski „diamantokopi?

Martin Mikuš: Možné to samozrejme je. Otázne však zostáva, aká efektívna by bola takáto činnosť. Väčšina diamantov sa totiž v súčasnosti ťaží z primárnych ložísk, ktoré sú zväčša dobre lokalizované a v mnohých prípadoch uzavreté pred prístupom verejnosti. Tzv. sekundárne ložiská, ktoré vznikli najmä presunom diamantov v riečnych tokoch z primárnych ložísk až k morskému pobrežiu sú však dnes už rovnako dobre lokalizované a väčšinou taktiež neprístupné. Samozrejme, nie je vylúčený náhodný nález niekde v koryte rieky Orange v Južnej Afrike alebo povedzme na pobreží Namíbie kam táto rieka ústí, no vzhľadom na rozsiahle územia a nízku pravdepodobnosť výskytu by sa v prípade významnejšieho nálezu jednalo o skutočne obrovské šťastie.


MIAU: V akých hĺbkach sa diamanty zvyčajne ťažia?

Martin Mikuš: Diamanty sa k zemskému povrchu, resp. do oblastí tesne pod ním dostali počas prudkých vulkanických erupcií, čo je zrejmé podľa ich výskytu vo vertikálnych sopečných kanáloch. Ťažba týchto ložísk prebieha zväčša povrchovo a to tak, že sa postupne ťažia zhora, kde má kanál najväčší priemer, smerom nadol až do jeho najužšieho bodu. Tento sa postupne odkrýva sústavným vyťažovaním diamantonosnej horniny, až vznikne obrátený kužeľ ktorého hĺbka môže dosiahnuť aj niekoľko stoviek metrov. V niektorých prípadoch, po dosiahnutí najužšieho bodu sopečného kanálu, ak je dôvodný predpoklad, že hlbšie pod zemským povrchom je stále veľké množstvo nevyťažených diamantov, pokračuje ťažba v týchto lokalitách aj pod zemských povrchom. Príkladom je baňa Venetia v Južnej Afrike, kde v roku 2013 začali prípravy na hlbinnú ťažbu, ktorá ma začať v roku 2022. Predpokladá sa, že ťažba bude realizovaná až do hĺbky viac ako jeden kilometer a životnosť tejto bane sa odhaduje až do roku 2046.
 


MIAU: Tradujú sa nejaké zaujímavé historky ohľadom nájdenia bohatého náleziska či výnimočného kameňa?

Martin Mikuš: Pre mňa osobne je fascinujúcim skutočný príbeh diamantu, ktorý zmenil celú diamantovú históriu a stál na zrode diamantového priemyslu, ako ho poznáme dnes. V marci 1869 na farme Zandfontein, v oblasti Kimberley v centrálnej časti Južnej Afriky, zdvihol zo zeme mladý pastier neobyčajný kameň. Najskôr sa ho pokúsil vymeniť za nocľah, neskôr za jedlo, no každý koho s ponukou oslovil, ho odmietol. Nakoniec si našiel cestu k miestnemu farmárovi menom Schalk van Niekerk, ktorý pár rokov predtým získal aj prvý (oficiálne potvrdený výskyt) diamant nájdený v Afrike pomenovaný príznačne „Eureka“ (21.25ct). Van Niekerk správne predpokladal, že sa jedná o diamant, tento bol však štyrikrát taký veľký ako Eureka. Dal teda pastierovi koňa, 10 volov a 500 oviec – čo vtedy predstavovalo hodnotu približne 150 libier – ako odplatu za drahokam. Van Niekerk mohol iba hádať, aký zisk mu kameň prinesie. Tento obchod sa mu však rozhodne oplatil, diamant predal za 11 tisíc libier (vtedy ekvivalent 56 tisíc amerických dolárov).

Objav diamantu, neskôr pomenovaného ako Hviezda Južnej Afriky, spustil diamantovú horúčku, ktorá pretrvala niekoľko desaťročí. Industrializovaný svet zrazu prestal nazerať na Južnú Afriku len ako na ťažko sa predierajúcu poľnohospodársku krajinu. Londýnsky brusič menom Louis Hond kúpil Hviezdu Južnej Afriky v roku 1870 a spracoval ju do tvaru slzy o hmotnosti 47.69ct. Tento drahokam predal grófovi z Dudley za sumu, ktorá v tom čase predstavovala ekvivalent 125 tisíc amerických dolárov. Grófka dala z tohto kameňa v obkolesení 95 menších diamantov vyrobiť ornament do vlasov. Predpokladá sa, že rod Dudley predal diamant okolo roku 1929. Na verejnosti sa znovu objavil ako centrálny kameň zasadený v náhrdelníku spolu s menšími diamantmi v máji roku 1974, kedy bol na aukcii Christie´s v Ženeve predaný anonymnému kupcovi za sumu 1.6 milióna švajčiarskych frankov (v tom čase ekvivalent 500 tisíc amerických dolárov, dnes približne 3
milióny amerických dolárov).

SÚVISIACE ČLÁNKY

Výber Top zásnubných prsteňov

Ktorý model zásnubného prsteňa kraľoval v roku 2022 v našom klenotníctve? Prinášame Vám rebríček TOP 10 snubákov za uplynulý rok.

PREČÍTAŤ ČLÁNOK