Rok od návratu Klenotníctva Mikuš Diamonds do srdca Prešova
Po dvadsiatich rokoch sa naše prešovské klenotníctvo vrátilo tam, kde náš prešovský príbeh začal– na Hlavnú ulicu 59. Miesto, ktoré má pre nás dušu, o...
BLOG
Dvor Mikuš: prvý mural v pamiatkovej rezervácii Trenčína a príbeh, ktorý sme namaľovali na stenu pod hradom
Na Matúšovej ulici, len pár desiatok metrov od nášho Klenotníckeho domu a priamo na ceste z námestia na hrad, sme dnes sprístupnili mural Dvor Mikuš. Je to prvá maľba tohto druhu v trenčianskej pamiatkovej rezervácii, ktorá prešla schválením pamiatkarov – a zároveň príbeh o tom, prečo je Trenčín mestom zlatníkov a to nielen v kronikách, ale aj v súčasnosti. Dovoľte mi ho vyrozprávať.
Stena, ktorá zostala po búraní
Väčšina z tých, ktorí idú z Mierového námestia hore na hrad, prechádza okolo nášho dvora. Počas pracovných dní je to parkovisko pre kolegov a klientov Klenotníckeho domu. Keď sa však na dvore premieta, hrá alebo nalieva víno, je to jedno z najkrajších miest v centre – s hradom nad hlavou a s kostolom za chrbtom.
Jeho bočnú stenu donedávna tvoril holý múr susedného domu, ktorý ostal obnažený po búracích prácach, ktoré realizoval predchádzajúci vlastník. Škaredé miesto na najkrajšej trase v meste. Dlho sme si hovorili, že s tým treba niečo urobiť. A keďže sme klenotníci, chceli sme na tú stenu dostať to, čo aj do tejto ulice právom patrí: klenotnícky príbeh Trenčína.
Pamiatková rezervácia nie je panelák
Muraly vznikajú na sídliskách, trafostaniciach, v podchodoch. V mestskej pamiatkovej rezervácii je každý zásah do fasády vec na dlhé rokovania – a je to správne. Trvalo to mnoho mesiacov: komunikácia s Krajským pamiatkovým úradom v Trenčíne, vyjadrenia, úpravy návrhu a napokon náročná stavebná príprava steny, ktorú bolo treba najprv vôbec dať do stavu, na ktorý sa dá maľovať.
Návrh sme dali vopred posúdiť mestskému kurátorovi Omarovi Mirzovi a historické prvky sme konzultovali s Tomášom Michalíkom z Trenčianskeho múzea. Výsledok: prvý mural v Mestskej pamiatkovej rezervácii Trenčín, ktorý má súhlas pamiatkarov. Zaplatili sme ho sami, bez eura z verejných zdrojov. Sme na to hrdí – mesto s titulom Európske hlavné mesto kultúry si zaslúži aj súkromné príspevky, nielen granty.
Pracovne sme projektu hovorili Parkán – podľa stredovekého opevnenia, ktorého stopy sú v týchto uličkách dodnes, aj podľa parkovania. Nakoniec zvíťazil názov, ktorý priestor naozaj vystihuje: Dvor.
Čo je na stene – a prečo práve to
- Uhorská kráľovská koruna. V apríli 1622 ju priviezli z Košíc a tri mesiace ju strážili v temnici jedného z domov na Mierovom námestí, kým pokračovala ďalej. Pred štyrmi rokmi sme k 400. výročiu vyrobili v našej dielni jej repliku – vyše tisíc hodín ručnej práce, 362 perál, 98 kameňov – a je vystavená v podzemí Klenotníckeho domu, asi 70 metrov od tejto steny. Koruna na murale je teda aj šípka: originál tu bol, replika je za rohom.
- Herma svätca zo 14. storočia. Pozlátená relikviárová busta, ktorú tradícia dlho spájala s Matúšom Čákom Trenčianskym. Dnes vieme, že jeho podobizeň nenesie – ale je to jedna z najkrajších ukážok stredovekého zlatníctva, aké sa s Trenčínom spájajú. Nechceli sme ľuďom rozprávať legendu, tak to hovoríme otvorene. Pravda je aj tak lepší príbeh.
- Zlatá keltská minca z Trenčianskeho hradu. Najstaršie zlato v tomto meste nevyrobil zlatník, ale Kelt. Minca patrí k najstarším mincovým nálezom v regióne.
- Rímska spona z 2. storočia. Rimania tu boli – nápis na hradnej skale pozná každý Trenčan. Modrá spona nájdená v Čerešňovom sade pod hradom je ich šperk, odkaz na najstaršie osídlenie tohto miesta.
- Výbrusy drahých kameňov. To je moja profesijná deformácia – gemológ nedokáže nechať stenu bez briliantového a smaragdového brúsu.
- Čerešňové kvety. Čerešňový sad je kúsok odtiaľto a kvety spájajú celú kompozíciu – ako cesta popri hradnom brale.
Trenčín, mesto zlatníkov – nie je to fráza
Keď hovorím, že Trenčín je mestom zlatníkov, nemyslím tým len nás. Štatút trenčianskych zlatníkov pochádza z roku 1562. V Štátnom archíve leží po slovensky písaná kniha „poctivého zlatníckeho cechu trenčanského“ zo 17. storočia. V roku 1970 tu Puncový úrad otvoril svoju prvú pobočku mimo Bratislavy – a v rokoch, za ktoré zverejnil štatistiku podľa pracovísk, jeho trenčianska pobočka opuncovala viac zlatých aj strieborných výrobkov než bratislavské ústredie. Dnes v meste pracuje vyše dvadsať firiem a dielní, ktoré šperky vyrábajú.
Podľa dostupných údajov Puncového úradu SR je Trenčín tradičným a najsilnejším centrom klenotníckej výroby na Slovensku. Keď sme otvárali Klenotnícky dom na námestí, hovoril som, že vraciame remeslo do centra, kam historicky patrí. Mural je pokračovanie tej istej myšlienky – len o niečo väčšie a viditeľnejšie.
Dvor Mikuš – cez týždeň parkovisko, cez víkend nádvorie pod hradom
Dvor sa za krátky čas stal miestom, kde sa dejú veci: premietania festivalu Film Square, svetelná inštalácia Analemma japonského umelca Chidu Yasuhira počas Light Art Festivalu, koncert Komorného orchestra mesta Trenčín, Chiki liki tu-a, Víno pod hradom a ďalšie. Všetkým organizátorom sme priestor poskytli bezplatne a chceme v tom pokračovať – je to náš spôsob, ako sa v roku Európskeho hlavného mesta kultúry pridať. Mural dáva dvoru tvár aj v pondelok ráno, keď na ňom stoja autá.
Ďakujem
Maruš Matiášovej za návrh, ktorý funguje z diaľky aj zblízka. Filipovi Ovádkovi za to, že na lešení nad pamiatkovou rezerváciou nestratil trpezlivosť ani presnosť. Krajskému pamiatkovému úradu v Trenčíne za náročný, ale férový proces. Omarovi Mirzovi a Tomášovi Michalíkovi za konzultácie, ktoré nám poskytli.
Ako mural vznikal, si môžete pozrieť vo videu Filipa Ovádka: https://www.instagram.com/yasomfilip/reel/DdHJFHaoyxn/
Príďte sa pozrieť
Mural nájdete na Matúšovej 69, tri minúty pešo z Mierového námestia, cestou na hrad. A keby ste pri pohľade na tie výbrusy dostali chuť na skutočný šperk, Klenotnícky dom máme 70 metrov odtiaľto. Úplne náhodou. Ak sa pri murale odfotíte, označte nás @mikusdiamonds a pridajte #DvorMikuš – najkrajšie fotky radi zdieľame.
Tešíme sa na vás!
